Dátum narodenia: 11.06.1988
Miesto narodenia: Bratislava
Bydlisko: Nitra, Slovakia
Výška: 170 cm
Váha súťažná: 55 kg
Váha mimosúťažná: 60 kg
Stav: Zadaná
Povolanie: Fitness centrum, osobný tréner

Ani sa mi to nezdá, ale cvičím už 10 rokov. Samozrejme ale nie súťažne. To prišlo až neskôr. Keď som mala osem môj strýko sa začal venovať kulturistike. Mojej mamine sa to zapáčilo a tak si doma zriadila takú malú provizornu posilňovňu. Dlho som okolo nej chodievala bez akéhokoľvek záujmu, ale neskôr, ked nikto nebol doma som tam začala chodiť aj ja. Potajomky som sa tam zašívala a hrala sa s činkamy. Vtedy som mala jedenásť a nejak ma to aj začalo baviť. Ale cvičila som vždy len sama pretože pred ostatnými členmi rodiny som sa hanbila (ani neviem že prečo).

Ubehlo pár rokov a mala som odrazu sedemnásť. Jedného dňa pri veľkom upratovaní som objavila staré časopisy o kulturistike a fitness. Listovala som si ich denno denne a fascinovali ma tie krásne vypracované telá. Boli v nich návody na tréningy a vela zujímavích rád ohľadom stravy. Ale aj tak som mala pocit že to nestačí. Nedosahovala som také výsledky aké som chcela. Našla som si trénera Luboša Zemana a začal ma pripravovať na svoju prvú súťaž. Táto príprava však trvala podstatne dlhšie ako som čakala. Po dvoch rokoch som sa dostala na podium a skončila som na treťom mieste čo bol pre mňa veľký úspech, ale nemala som ešte stále ten pocit že je to ono. Za svoj úspech a veľa hodnotných rád som mu však vdačná.

O rok neskôr sme sa presťahovali do Nitry a kedže to bola veľká dialka, nemala som sa ako s trénerom stretávať a tak som začala trénovať sama. Ale to nebolo dobré, lebo som vedela že zo seba málokedy dostanem maximum a že tréningy občas riadne flákam. Jedného dňa mi kolegyňa v práci, ktorá tiež súťaží, spomenula že má novú trénerku Ivetku Chrťanovú a že je vynikajúca. Ponúkla mi, že sa jej opýta či by ma netrénovala. Dnes s ňou trénujem iba pár mesiacov, ale vydím na sebe veľké výsledky. A to vdaka tomu, že aj napriek svojej veselej povahe dokáže parádne na mňa zhúknuť a dostať zo mňa maximum. A aj napriek tomu že mám niekedy sto chutí hodiť všetky činky o zem a utiecť schovať sa dakam do kúta, nikdy by som ju už nevymenila za žiadneho iného trénera. Akosi mi prirástla k srdcu a viem, že všetok jej vynaložený čas a úsilie jej musím vrátiť formou úspechu. Som jej za všetko nesmierne vdačná.

Tak a uvidíme ako to so mnou bude dalej. Snád sa mi podarí dostať tam kam chcem a dosiahnuť to, o čom stále snívam.